- Ako vznikla myšlienka vytvoriť Teologický slovník pre učiteľov, katechetov a zborových pracovníkov?

S pánom profesorom Procházkom, s ktorým sme spolu študovali v Prahe, a dobre sa poznali od tých čias, sa už dlhé roky pohybujeme v univerzitnom prostredí, kde sa stretávame s rôznymi študentmi, a to nielen s naslovo vzatými teológmi, ale aj so študentmi, študujúcimi pedagogiku, andragogiku, etiku, katechetiku, religionistiku, filozofiu, klasickú filozofiu, dejiny atď. Týka sa to nielen študentov, ale aj ich profesorov a kolegov z rôznych vedných odborov. A taktiež ako dlhoroční kazatelia máme skúsenosti s ľuďmi zo zborov, kde sme videli, že aj neteológovia potrebujú určité encyklopedické vedomosti, prehľad o viere a otázkach teologických či náboženských atď. Samozrejme, existuje niekoľko druhov a typov slovníkov, no videli sme, že je tu priestor, ktorý nie je pokrytý vhodnou literatúrou, ktorá by vyhovovala ľuďom zo spomenutých sfér. Takže nás inšpirovalo prostredie cirkevnej laickej služby, akademického teologického i necirkevného priestoru, ale aj taká spoločenská situácia, keď ľudia takpovediac civilní zo spoločnosti by mohli tiež siahnuť po literatúre, ktorá by nebola vedecko-teologicky zaťažená, ale pomerne s ľahkosťou, no spoľahlivo by poskytovala informácie o otázkach viery.

- Mali ste už nejaké skúsenosti s tvorbou diel, ako je tento slovník?

Nepúšťali sme sa do tohoto slovníka celkom bez skúseností. Pred niekoľkými rokmi som na požiadanie pracoval s dnes už nebohým profesorom Petrom Pokorným z Prahy v širšom tíme na tvorbe niektorých hesiel pre Nový biblický slovník, ktorý sa na teologickej fakulte v Prahe pripravoval v rámci Centra biblických štúdií. Potom som prikladal aj k niektorým mojim publikáciám na záver krátky výkladový slovník. Teraz pracujem pre jednu zahraničnú univerzitu na odbornom slovníku o náhrobných nápisoch a tzv. biblicko-gréckej eschatológii Encyclopaedia sepulchralis antiqua, ktorý by mal vyjsť už v tomto roku. Z týchto mojich prípravných prác a zvlášť skúseností som mohol niečo použiť aj pre tento slovník. Podobne aj pán profesor Procházka mal tiež bohaté skúsenosti zo svojich doterajších prác.- Kto každý sa podieľal na jeho vzniku?

V podstate ako autori sme slovník písali dvaja. Zohľadňovali sme však to, aby bol ekumenicky orientovaný a v dobrom bratskom ekumenickom duchu aj prijímaný. Boli sme radi, že za recenzentov sme mohli požiadať prof. ThDr. Antona Tyrola, PhD. z Katolíckej univerzity v Ružomberku; taktiež doc. PaedDr. Katarínu Valčovú, PhD. z Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. Jazykovú korektúru nám robila Mgr. Daniela Kujnischová, ktorá pracuje na Katedre teológie a katechetiky PF UMB v Banskej Bystrici a patrí do Bratskej jednoty baptistov. Pán profesor Procházka je z cirkvi metodistickej a ja som z cirkvi reformovanej. Sme radi, že sme takto mohli v dobrom porozumení pekne spolupracovať v pravom bratskom ekumenickom duchu, čo prezrádza aj obsah slovníka.

- Ako dlho trvalo samotné písanie hesiel?

Písanie slovníka pozostávalo z viacerých častí. Jednak sme písali samotné heslá, ktoré si niekedy žiadali väčšie osobné sústredenie, inokedy aj prácu s literatúrou slovníkovou alebo vedeckou, a tiež o niektorých veciach sme diskutovali s ľuďmi z nášho okolia, teológmi, ale aj z rodiny a kruhu veriacich. Intenzita práce bola samozrejme rôzna. Keďže sme aktívni univerzitní profesori, nielen prednášame, ale aj vedieme doktorandov, sme členmi viacerých vedeckých rád, habilitačných komisií a vedieme výskum aj v zahraničí, čo sa od nás požaduje z našich univerzít. Jednoducho nemohli sme pracovať len so slovníkom, ale museli sme zladiť naše aktivity podľa našich možností. Tak si práca na slovníku žiadala necelé 3 roky, v pomalom tempe a v zohľadňovaní skutočností, ako som uviedol.

- Akými pravidlami ste sa riadili pri ich vzniku?

Keďže obaja sme dlhé roky profesormi v oblasti dvoch teologických sfér, ktoré sú síce príbuzné, ale každá má aj svoje zvláštnosti a špeciálnosti, nebol problém sa dohodnúť, ako si spracovanie hesiel rozdelíme. Tak bolo samozrejmosťou, že ja pripravím heslá biblické a tie, ktoré sú z biblickej religionistiky a klasickej filológie, a samozrejme aj tie, ktoré sa nejakým spôsobom týkajú reformácie, a tým aj našej reformovanej cirkvi. Pán profesor Procházka sa venoval heslám z oblasti biblickej etiky, dogmatiky, ekumeniky, liturgiky, katechetiky a pedagogiky, histórie a sociológie spoločenskej i cirkevnej. A keďže je z cirkvi metodistickej, tak dodal tam aj heslá týkajúce sa metodizmu. Charakter slovníka vychádza z našej duchovnej orientácie, z našej teologickej pripravenosti a „výbavy” a aj zo zistenia, kde je na Slovensku prázdny priestor pre slovník takého charakteru, aký sme pripravili. Obyčajne sa má za to, že podobne ako napr. biblickú hermeneutiku by nemali písať autori mladší – aj keď sú dobrými teológmi, no s malými teologickými skúsenosťami, nemajúc za sebou dlhoročnú prax -, tak aj slovníky majú písať teológovia takpovediac „zrelí”, ktorých bohatý myšlienkový svet funguje trochu ináč ako u ľudí bez tejto „výbavy”. V našom prípade máme mnohé dlhoročné skúsenosti z cirkevnej, duchovenskej, pedagogickej a vedeckej praxe, z písania homiletických i vedeckých diel, a zvlášť z úprimného osobného štúdia Písma, čo v princípe udáva charakter nášho zmýšľania a životného zamerania. Tak môžu čitatelia vycítiť, že slovník je písaný nielen odborne, ale aj v štýle jemnej duchovnej citlivosti, takže niektoré heslá sa môžu použiť nielen pre získanie či občerstvenie si určitých vedomostí, ale aj ako témy pre biblické hodiny a zborové stretnutia, alebo sa môžu pridružiť k určitým biblickým textom, a môžu tak dať dobré informácie pre kázne, keďže obyčajne heslá majú svoju skeletovú štruktúru, aj keď zriedka sme v rámci hesiel číslovali odseky. Niekde však áno.- V prípade ďalšieho štúdia odkazuje slovník aj na ďalšiu literatúru?

Každý slovník - akokoľvek bohatý - môže obsahovať len určitý možný záber a kvantum informácií, ktoré chce tlmočiť. Všetko sa však do jedného slovníka nevmestí. Ak má byť slovník nie príliš krátky, a nie príliš veľký, môže obsahovať heslá, ktoré sa vojdú tak do 250–400/500 strán. Počet hesiel sa môže pohybovať okolo 500–1000. Náš slovník má 308 strán a obsahuje okolo 670 hesiel. Avšak keďže slovník môžu používať aj náročnejší čitatelia, preto sme do slovníka pridali aj zoznam odporúčanej literatúry podľa nášho výberu. Taktiež v ňom čitatelia nájdu aj register takých odborných časopisov a prameňov, po ktorých by mohli siahnuť, a študovať niektoré heslá ďalej v špecifickejšej literatúre. Týmto zoznamom literatúry zároveň prezrádzame aj to, aké knihy možno dnes nájsť v domácej odbornej literatúre.

- Aký záujem je o slovník?

Môžem prezradiť, že slovník bol vydaný v 500 exemplároch a iba čo sme si s pánom prof. Procházkom niekoľko výtlačkov nechali pre našich kolegov, priateľov a známych a povinné výtlačky zaslali vedeckým agentúram a knižniciam, v priebehu niekoľkých dní sa celý náklad rozobral. Prihlásili sa ďalšie vydavateľstvá, že by si chceli zmluvne predobjednať a zaistiť ďalšie výtlačky z 2. vydania. To nás prekvapilo, ale aj potešilo, že sa nám podarilo zostaviť slovník, aký sme chceli, a že v našom prostredí je záujem o tento typ odbornej literatúry, ktorý má čo povedať teológom, cirkvi, ale aj našej širšej verejnosti. Tým sa zároveň prezrádza aj to, že v našej spoločnosti sú ľudia a kruhy, ktoré nemusia patriť do cirkvi, ale ich záujem o vieru a poznanie Božieho sveta je tiež tu a je legitímny, a že ich nie je málo. V tomto zrkadle sa nutne otvára dnes otázka po revízii chápania misie, či dnes už nenastala chvíľa, aby sa konala misia a zvestovalo spasenie v Kristovi, ale bez toho, aby sa cirkev hneď snažila záujemcov o vieru etablovať do svojej denominácie. Táto otázka dnešnej misie a možno aj jej revízie teologickej i praktickej bude pre cirkev skutočne veľmi ťažká, no možno od takejto otvorenosti cirkvi závisí aj budúcnosť a charakter dnešného kresťanstva.

Andrea Korečková