Poukazoval aj na to, že slúžil s veľkou pokorou a obnoveným životom všade, kde sa len dostal: v Komárne, v podkarpatskom Feketeardó, v Malých Kozmálovciach, v Leviciach, medzi vysídlenými v oblasti Sudety v Českej Republike, na Pražskej teológií, v Pastovciach. „Jeho službu vždy nasledovalo obnovenie a nadšenie, pretože hlásil čisté evanjelium“ – hovoril v jeho úvode biskup a prečítal slová 1Pt 2,2 :  „ako práve narodené nemluvniatka túžte po duchovnom čistom mlieku, aby ste ním rástli na spasenie“. Poukázal aj na to, že táto viera viedla veľa ľudí k tomu, aby konali niečo veľké. Všade hlásali Ježiša, vzkrieseného. Nech je to motivácia pre nás, – dodal biskup –  aby sme túžili po čistom mlieku. Táto viera nás vedie k tomu, aby sme slúžili a stali služobníkmi na slávu Boha. Kálmán Tóth celý svoj život venoval Bohu – povedal vo svojom prejave biskup László Fazekas.

Hlavnú časť udalosti tvorila hodinová prednáška, ktorú viedol Vilmos Galo, historik Múzea maďarskej kultúry a podunajska, o živote a činnosti Kálmána Tótha.Narodil sa 5. decembra v obci Veľký Pesek, ako piaty zo siedmich detí, v chudobnej rodine. Ako päťročný, stratil svoju mamu. Nádenníčil, aby pomáhal rodine. V rodnej obci vyštudoval 6 základných tried.  Keďže mal výbornú pamäť, senior Károly Pataki navrhol, aby ho poslali študovať do mesta Pápa. Po dvoch rokoch, v roku 1962 maturoval v gymnáziu v Šahách. Neskôr sa dostal do Lučenca, do seminára reformovanej teológie.  Tu sa v ňom sformulovala myšlienka, že chce pracovať v oblasti reformovaného mládeže. Štúdiá dokončil v roku 1930. Pôsobil ako pomocný duchovný v Leviciach, v obci Hontianska Vrbica, po vojenskej službe sa dostal do Komárna vedľa duchovného Zoltána Galambosa. Toto obdobie mu znamenal duševný rast. Mal naňho veľký vplyv aj duchovný KárolyNehézy, s ktorým spolu do mládežníckej práce priniesli rozmach: organizovali biblické krúžky, konferencie, vydávali časopisy.V roku 1936 si vzal za ženu, majetnú Gizellu Tárnok. Neskôr sa odsťahovali do podkarpatskej obce Feketaradó, kde sa stal duchovným miestneho zboru. Po roku prišiel naspäť do komárňanského seniorátu, kde ho poverili misijnou prácou: duchovný v detskom domove v obci Malé Kozmálovce. Bol účastníkom hnutia Timótheus, ktoré malo veľký podiel na tom, že sa postavil palác Timótheus pre siroty, ktorým sa stal duševnou oporou. Po likvidácii v roku 1945 boli nútení odsťahovať sa z detského domova. V roku 1947 dostal novú úlohu: nájsť a poskytnúť duševnú podporu pre vysťahovaných českých reformovaných, v oblasti nemeckej Sudet. Neskôr ho vymenovali za docenta, počas dvoch semestrov učí maďarských teológov na fakulte evanjelickej teológie Univerzity Komenského. V roku 1952 na vyšší príkaz ho zavolali naspäť, dostal pozíciu duchovného v Pastovciach. Slúžil tu štyri roky, v roku 1956 zomrel na následky neošetrovaného diabetesa. Historik Vilmos Galo dodal, že jeho smrťou odišiel vynikajúci predstaviteľ reformovanej vnútornej misie  na Slovensku.

Súčasná duchovná rodnej obce Magdolna Tóth Csernyíkné sa taktiež prihovorila k zúčastneným, okrem iného povedala: je hrdá na to, že môže slúžiť v zbore, kde dospieval aj Kálmán Tóth. Podotkla, že jeho rodný dom, ktorý sa nachádzal na pokraji obce, dnes už nestojí. Rodine odovzdala na pamiatku výpis z matriky, a veniec, aby ho umiestnili na hrob duchovného v Dunajskej Strede. Erika Ambrus, duchovná z obce Pastovce sitiež spomenula na jej predchodcu, ktorý slúžil štyri roky v miestnom zbore.  Nezatajila ani to, že pre ňu je dobrý pocit stáť na kazateľnici, na mieste, kde hlásili Božie slovo takí, ako aj Kálmán Tóth.

Medzi zúčastnením boli aj Dezső Édesz Marcelovej a Lajos Kuczy z Mikole, obidvaja prehovorili o spomienkach spojených s Kálmánom Tóth. Gyula Kassai, duchovný z Levíc sa podelil o myšlienkach do budúcnosti. Jolán Ráczné Édes, riaditeľka neziskovej organizácie Diakonia Reformata prečítala list profesora Lajosa Csémyho, ktorý na túto udalosť poslal jeho milé slová o Kálmánovi Tóthovi. Rozprávala aj o vzťahu duchovného k Marcelovej, veď tu aj slúžil. 

Spomienková slávnosť sa končila v reformovanom kostole s požehnaním biskupa Lászlóa Fazekasa.