Už od najstarších dôb vyjadrovali veriaci svoje náboženské presvedčenie formou vyznania viery. Niekedy išlo o jednoduché formulácie, ktoré vzišli zo spontánnych prejavov, inokedy o celé zostavy svedectiev, utvárané rôznymi jednotlivcami v rôznych časových obdobiach a situáciach. Napokon mnohé biblické knihy alebo prinajmenšom niektoré ich časti nie sú ničím iným ako výsledkom snahy vydať svedectvo o tom, komu/čomu ich autori uverili. Jednoducho, vyznanie viery je najzákladnejšou a najdôležitejšou súčasťou kresťanstva ako náboženského systému na vyjadrenie jeho identity. Zaoberanie sa vyznaniami viery preto tvorí neodmysliteľnú súčasť kresťanského myslenia.

O to povzbudzujúcejšie je, ak podobné snahy môžeme zachytiť aj mimo akademickú pôdu takpovediac priamo z „terénu" cirkevno zborovej praxe. Tohto roku v rámci edičnej činnosti Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku vychádza knižočka brata farára na dôchodku Mgr. Jána Janovčíka: „Vyznania viery". Ako sám autor v úvode upozorňuje, je to literárne spracovanie jednak prednášok, ktoré odzneli v rámci vyučovacích hodín na niekdajšom Katechetickom seminári v Košiciach a tiež článkov, uverejňovaných na pokračovanie v úradnom časopise Kalvínske hlasy. Na ploche 144 strán sa čitateľ oboznámi s veľmi zrozumiteľným, ale biblicky hlbokým a hodnotným výkladom Desatora, Modlitby Pánovej, Apoštolského vierovyznania a Druhého helvétskeho vierovyznania. Devízou predkladanej publikácie je jednak to, že postoje, pohľady a konkrétne formulovanie myšlienok sú výsledkom teologického dozrievania kazateľa v praxi tak ako prebiehalo v rámci každodenných príprav pri práci s biblickým textom. A v neposlednom rade tiež to, že svojim podaním smie byť rovnako prístupná a užitočná pre záujemcov zvonku, ktorí nevedia nič alebo skoro nič o reformovanej identite ako aj pre bežného veriaceho, ba dokonca pre náročnejšieho čitateľa. Keďže vystihuje vo všetkej stručnosti to najpodstatnejšie, čo patrí k obsahu reformovaného vierovyznania, je akousi rukoväťou, čiže spoľahlivou príručkou pri znovu objavovaní duchovného bohatstva, s ktorým sú historické cirkvi z obdobia Reformácie nerozlučne späté.

Kniha Vyznania viery však nie je iba reflexiou historických textov ani zbierkou kazateľských myšlienok, zoradených v rámci nejakého systému či okruhu konkrétnych tém. Za jednotlivými výpoveďami, ako aj tým ako sú spracovávané uvedené biblické odkazy, je zreteľne počuť osobný postoj, áno vlastné vyznanie viery autora. A o to ide. Vyznanie viery nie je niečo, čomu som sa človek naučil alebo, čo bezducho nekriticky prevzal. Zaiste, vstupujeme do čohosi, čo sme nevytvorili a čo už trvá celé stáročia, ba tisícročia. Naväzujeme. Ale to, čo prijímame, prijímame ako výzvu postaviť sa za to celým svojim myslením a životom. A kniha Vyznania viery je práve o tom. Je svedectvom, ktoré sa čitateľovi nielen ponúka, ale aj otvára, aby možno práve v jeho životnom príbehu malo svoje ďalšie pokračovanie. Aby vždy zreteľnejšie a zrozumiteľnejšie vyniklo, kto je Pánom nielen nášho vyznania ale aj našich životov vôbec.

Ján Semjan, zástupca biskupa