Pripomenuli sme si Božiu zachovávajúcu lásku a milosť v živote a vytrvalosti našich galejných kazateľov. V roku 2024 sa začal seriál programov, ktorý vzdal hold pamiatke hrdinov viery, ktorí vytrvali vo svojej viere až do konca. Ako hodnotíte programy realizované pri príležitosti jubilea?

To sa uskutočnilo programovo predovšetkým v živote troch reformovaných dištriktov – dvoch maďarských a nášho. Znamenalo to spoločné bohoslužby a vytvorenie pamätnej cesty galejných otrokov, ktorá spája tie zbory, ktorých farárov odsúdil bratislavský krvavý súd a poslal na galeje. Cieľom pamätnej cesty je okrem prepojenia cirkevných zborov aj vytvorenie pamätných miest, kde môžeme vzdať úctu tým, ktorí vytrvali vo svojej viere až do konca. Tento seriál programov sa neskončil v roku 2024, ale pokračuje tento rok a dúfame, že aj v roku 2026.

Rusko-ukrajinská vojna sa žiaľ ani v minulom roku neskončila. Zakarpatsko je naďalej v ťažkej situácii. Dokázali sme podporiť tamojších maďarských reformovaných veriacich?

Tamojšia situácia je čoraz horšia. Naďalej podporujeme našich tamojších bratov spolu s rumunskou a maďarskou reformovanou cirkvou. Základným hľadiskom bolo, aby využitie našej zbierky slúžilo diakonickým a sociálnym účelom. Čiastočne sme prispeli k prevádzke bezplatných kuchýň, pomohli sme rodinám s malými deťmi v značne ťažkej situácii, alebo sme podporili nákup jednotiek, ktoré kompenzujú čoraz častejšie výpadky elektriny. Zabezpečili sme aj táborový pobyt na Slovensku pre desiatky ukrajinských detí, aby sa mohli vytrhnúť zo svojej smutnej domácej situácie. Chcel by som poďakovať RE-Mi-Dii za ich obetavú prácu v tejto oblasti, keďže od vypuknutia vojny pomáhajú núdznym.

V akom stave sú zakarpatské reformované zbory?

Je viditeľný obrovský úbytok. Veľmi veľa ľudí odišlo, najmä mladšia generácia utiekla. Treba vyzdvihnúť, že ani jeden reformovaný farár neopustil svoje služobné miesto. Teraz na jeseň sa začal program, ktorý bude pokračovať aj na jar. Zakarpatskí farári sú vystavení čoraz väčšiemu nebezpečenstvu, ak musia slúžiť vo filiálkach, v diaspóre, na miestach vzdialených od ich bydliska. Všetci sme už počuli o násilných odvodoch na Ukrajine. Takže cieľom tohto programu je, aby na jednu nedeľnú príležitosť prišli farári z Maďarska, Slovenska alebo Rumunska slúžiť bohoslužby v Zakarpatsku. Jednak je naším cieľom posilniť tamojšie zbory, že nie sú sami, jednak pomôcť našim zakarpatským bratom farárom. Naša cirkev bude slúžiť v Zakarpatsku v marci. Tento program funguje na dobrovoľnej báze, v rámci ktorého oslovujeme našich farárov, kto by chcel prevziať kázanie.

Ministerstvo kultúry vypracovalo návrh na zmenu zákona o financovaní cirkví z roku 2019. Prečo je potrebné reformovať relatívne nový zákon? Aké problémy sa vyskytli po piatich rokoch skúseností?

Najväčším problémom s týmto zákonom bolo, že z konkrétnej východiskovej sumy vypočítal štátnu podporu pre cirkvi na každý rok. Tento výpočtový kľúč počítal s infláciou a rastom slovenskej ekonomiky. Východiskovým bodom bolo, že ako rastie ekonomika, jej výsledok by sa mal prejaviť aj v podpore cirkví spolu s kompenzáciou inflácie. Pred schválením pôvodného zákona sa to javilo ako prijateľná situácia. Podporili ju všetky cirkvi na Slovensku. V posledných rokoch sa na Slovensku výrazne zvýšila minimálna mzda. Oproti situácii v roku 2019 to predstavuje už viac ako 44% nárast - z 520 € vzrástla do roku 2024 na 750 €. Štátna podpora pre cirkvi jednoducho nesledovala tento nárast. Zatiaľ čo minimálna mzda vzrástla o 44%, štátna dotácia pre cirkvi na základe ekonomiky a inflácie indikovala 8% nárast. Historické cirkvi sa dostali do takej situácie, že nedokázali vyhospodáriť ani minimálnu mzdu pre svojich farárov.

Chcel by som v každom prípade povedať, že farári si nevyberajú toto povolanie preto, aby získali veľké materiálne statky. Farárska služba je povolanie vychádzajúce z viery. Avšak farári žijú v tomto svete, sú farárske rodiny, vychovávajú deti. Čoraz ťažšie sa dá znášať skutočnosť, že zatiaľ čo v každom odvetví vzrástol priemerný príjem, 90% našich farárov žije z minimálnej mzdy, vedie svoj zbor so všetkou zodpovednosťou vedúcej funkcie. Je to veľmi nedôstojná a neudržateľná životná situácia.

Parlament koncom novembra schválil predložený návrh zmeny zákona. Aké pozitívne zmeny sa podarilo dosiahnuť?

Nový vzorec viaže nárast na minimálnu mzdu. Takže akým tempom bude rásť minimálna mzda, takým tempom bude v nasledujúcich rokoch rásť aj štátna podpora. Treba dodať, že v pôvodnom návrhu zákona vypracovanom ministerstvom kultúry bola zahrnutá aj jednorazová kompenzácia. Táto suma mala vyriešiť situáciu spôsobenú koronavírusovou pandémiou, mala zvýšiť východiskovú sumu na vyššiu úroveň. Podľa našich informácií ministerstvo financií túto kompenzačnú položku vyškrtlo a návrh zmeny sa už dostal pred parlament bez nej.

V súvislosti s tým sa začal aj v našej cirkvi dialóg. Jesenná Synoda prijala zmenu zákona o Všeobecnom fonde Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku.

Situácia, ktorá vznikla v roku 2024, nás neprekvapila. Vedeli a videli sme pri využívaní štátnych zdrojov, akým tempom rastie minimálna mzda a koľko zdrojov máme k dispozícii. Aj pri plánovaní roka 2024 sa stalo zrejmým, že budeme sotva vedieť vyhospodáriť, aby sme mohli dať plat našim farárom pri dodržiavaní štátnych zákonov. Stalo sa zrejmým aj to, že je to neudržateľná situácia. Na viacerých cirkevných fórach sme rokovali s farármi. Na predsedníckych-seniorských poradách, na presbyterských konferenciách sa tento problém dostal na stôl. Na každom fóre, kde sme o tom rokovali, bola spätná väzba, že naša cirkev sa musí čoraz viac postaviť na vlastné nohy. Nemôžeme dovoliť, aby bola v takej miere závislá od štátu. Preto sme začali proces, ktorý zmenil fungovanie Všeobecného fondu našej cirkvi. V novembri Synoda prerokovala a prijala zmenu zákona o Všeobecnom fonde. Do fungovania Všeobecného fondu vložila položku, ktorá má spravovať doplatok k platu farárov, ktorí sú v pracovnom pomere s cirkvou. Pre zbory to bude znamenať, že sa zvýši suma príspevku do všeobecného fondu  pre každý cirkevný zbor.

Aj doteraz sme zo Všeobecného fondu  prevádzkovali službu celej cirkvi, v mnohých oblastiach pomáhame našim zborom, organizáciám. Taký je fond budovania cirkvi;, ktorý podporuje mládežnícku prácu, denné tábory, diakoniu atď.; taký je stavebný fond, ktorý na návrh seniorátnych valných zhromaždení môže finančne pomôcť pri renovačných prácach nehnuteľností zborov. Operatívny fond používame na prevádzku cirkvi. Keďže štátna podpora je v plnej miere využitá na platy, prevádzku cirkvi financujeme zo Všeobecného fondu. Žiaľ, v slovenských seniorátoch existujú niektoré zbory, ktoré už roky neplatia do Všeobecného fondu. Tieto zbory neprispievajú na spoločné náklady. Zmena prináša k existujúcim fondom nový, ktorý slúži na podporu platov tých, ktorí sú v pracovnom pomere s cirkvou. V roku 2025 sa už príspevky budú platiť podľa zmeneného zákona o Všeobecnom fonde. Konkrétne to znamená, že popri doterajších platbách, v závislosti od toho, koľko farárov slúži v danom cirkevnom zbore, zbor zaplatí do Všeobecného fondu toľkokrát sumu jednej mesačnej minimálnej mzdy.

Ktoré senioráty sa Vám podarilo navštíviť v roku 2024, bola možnosť stretnúť sa s farármi v menších kruhoch?

V minulom roku sa mi podarilo dostať sa do slovenských seniorátov. Tu je ešte viac citeľný nedostatok farárov. Už od Tekova smerom na východ môžeme hovoriť o nedostatku farárov. Pre našu cirkev je toto najväčšou výzvou na nasledujúce roky. V slovenských seniorátoch pripadá na jedného farára veľmi veľa zborov. Farári, ktorí tu slúžia, robia veľmi veľa pre to, aby vykonali zborové služby všade.

Hovorili sme prevažne o ťažkostiach. V našej cirkvi je mnoho takých udalostí, dianí, ktoré môžu dať dôvod na radosť, vďačnosť. Uzavrime náš rozhovor ich zhrnutím!

Na jednej strane musíme vzdať vďaku za zachovanie, za mier v našej krajine. Na druhej strane, keď sa rozhliadneme v našej cirkvi, je nespočetne veľa vecí, z ktorých sa môžeme radovať. V letných denných táboroch sa venujeme viac ako 4 000 deťom. Do väčšiny našich škôlok, škôl zapisujú čoraz viac detí. Za veľmi pozitívnu vec považujem, že v našich zboroch sa organizuje čoraz viac takých programov, ktoré presahujú klasicky chápaný cirkevný život. Môžeme byť vďační za fungovanie cirkevnej tlače, za službu jednotlivých odborných oblastí – cirkevnej hudby, mládežníckej práce, misijných oblastí. Myslím si, že kto sleduje život našej cirkvi na sociálnych sieťach, na internetových platformách, stretáva sa s týmito programami, svedectvami.

Enikő Édes