Ako duchovný slúžite 25 rokov, 18 rokov ste členom Synody a Synodnej rady, z toho 12 rokov ste zastávali funkciu zástupcu biskupa pre maďarské cirkevné zbory. Mali ste pocit, že nadišiel čas, aby ste slúžili ako biskup Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, po tom, čo ste prijali nomináciu na túto funkciu?

V zmysle našej viery sa každá služba v Cirkvi deje na základe Božieho povolania. Aj tá požehnaná práca, ktorá sa vykonáva bezmenne v jednotlivých zboroch, za ktorých hranicami možno ani nevedia o služobníkoch. Nie je to iné ani v prípade zastávania ktorejkoľvek vedúcej cirkevnej funkcie. Musí byť prítomné vnútorné povolanie, o ktorom sa nádejame, že prichádza zhora, a musí tam byť aj vonkajšie povolanie, ktoré cítime zo strany členov jednotlivých spoločenstiev. Nejde tu o nariadenie, vzťahujúce sa na cirkevné funkcie, ale o istotu viery, ktorú môže okúsiť každý člen, slúžiaci v Cirkvi. Vnútorné povolanie sa u mňa formovalo pomaly, ruka v ruke s vonkajším. Nie ja som pocítil naplnenie času, ale začul som vyjadrenie vôle členov našich cirkevných zborov a na to som odpovedal  kladne. V Cirkvi sa v uplynulých mesiacoch uskutočnil volebný proces na všetkých úrovniach: Boli obnovené presbyterstvá, senioráty a všetky orgány Synody. Ja mám nádej v tom, že vďaka službe nových funkcionárov sa Cirkev bude „reformovať“ a aj ja sa budem môcť stať súčasťou tohto procesu.

Keďže na túto funkciu nebol iný kandidát, bolo zrejme jednoduchšie získať si dôveru ľudí?

V jednotlivých cirkevných funkciách nie sú víťazi ani porazení, Bolo by veľmi zlé, keby spôsoby, uplatňované v iných oblastiach, dostali priestor aj v Cirkvi. My vo vôli väčšiny vidíme Božie rozhodnutie. Práve preto v reformovanej cirkvi počas volieb nepoužívame spôsoby boje o víťazstvá, strach z prehier, ale hľadáme v rámci našich rozhodnutí prejavenie sa vôle Najvyššieho. Pre mňa znamená nominácia väčšiny seniorátov a dôvera prevažnej väčšiny cirkevných zborov povzbudenie a súčasne zodpovednosť. Som za to vďačný a verím, že ako voliaci i zvolení budeme slúžiť na úžitok Cirkvi.Bez ohľadu na čas inaugurácie, od 1. januára 2021 vystriedate Lászlóa Fazekasa vo funkcii biskupa. Chcete pokračovať v tom dedičstve, ktoré vám zanechal váš predchodca, resp. čo by ste ponechali a nezmenili?

V podstate som v službe reformovanej cirkvi viac ako 30 rokov. Do tohto obdobia započítavam aj roky teologického štúdia. V tomto čase slúžili 3 biskupi, z ktorých každý prispel svojou troškou k minulosti i prítomnosti Cirkvi. Jenó Mikó bol rozhľadený, veľmi vzdelaný človek, ktorý zanechal stopy aj v teologickom živote. Géza Erdélyi – nech ho Pán udržiava v dobrom zdraví! – je mužom, stojacim na základoch Božieho Slova, ktorý presne chápal potrebu zápasu o každú dušu v živote spoločnosti, a počas svojho biskupského funkčného obdobia slúžil ako dobrý pastier tým, ktorí mu boli zverení, v čom pokračuje ešte aj teraz. László Fazekas budoval Cirkev s veľkým pracovným nasadením a veríme, že aj v budúcnosti budeme môcť počítať s jeho službou. Myslím si, že sa musím postaviť do tohto radu a pokračovať vo všetkom, čo moji predchodcovia robili dobre.

V čom vidíte ako biskup svoju úlohu?

Reformovaná cirkev nie je centrálne riadeným spoločenstvom. Pre nás je miestom prežívania viery cirkevný zbor a oni sú predstaviteľmi všetkých znakov cirkvi. Najdôležitejšou úlohou všetkých cirkevných orgánov je pomoc cirkevným zborom. Myslím si, že toto je jednou z našich služieb kľúčového významu. Cirkev je spoločenstvom, v ktorom poverení služobníci hlásajú Božie Slovo veľmi rozmanitým spôsobom. Súc vedení misijným príkazom, máme povinnosť slúžiť vo svete, aj tam, kde by samy cirkevné zbory dokázali vydávať svedectvo v menšej miere. Poslaním každého cirkevného funkcionára (biskupa, generálneho kurátora, člena Synody, slovom každého veriaceho) je spoločne pracovať na naplnení misijného príkazu!

Váš predchodca si často vyžiadal názor synodných radcov, ktorí svojím prehľadom pomáhali aj v práci Synody. S kým počítate v novom volebnom období?

S každým, kto sa podieľa na službe hlásania evanjelia. S tými, ktorí nesú naše životy v modlitbách, ktorí akýmkoľvek spôsobom slúžia v cirkevných zboroch, ktorí pomáhajú v živote viditeľnej cirkvi, ktorí sa starajú o prevádzku našich cirkevných inštitúcií, ktorí na rôznych miestach služby hlásajú Božie Slovo, ktorí pracujú na zabezpečení služieb potrebných v senioráte, ktorí sa podieľajú na práci Synody, a vykonávajú službu v ktorejkoľvek oblasti Cirkvi. Tento zoznam pojíma tisícky ľudí. Nechcel by som vyzdvihovať jednotlivé funkcie, všetci sme potrební, keďže je veľkou pravdou, že práce je veľa, ale robotníkov málo.

Budete nielen biskupom 7 maďarských, ale aj 2 slovenských seniorátov. Pred časom vyvolalo pripojenie k Maďarskej reformovanej cirkvi konflikt. Čo by sa dalo urobiť v záujme toho, aby táto otázka už neskôr nevyšla do popredia?

Áno v našej Cirkvi žijú maďarskí i slovenskí veriaci v cirkevných zboroch a seniorátoch. Pre naše slovenské cirkevné zbory platí to, čo som už skôr naznačil, že na sebe nesú všetky znaky cirkvi. Cirkevný život spravujú v 2 seniorátoch a štruktúra našej Cirkvi umožňuje, aby boli podľa počtu svojich členov členmi Synody, môžu navrhovať a zvoliť biskupa a generálneho kurátora, bez ohľadu na ich počet môžu do najvyšších cirkevných orgánov zvoliť zástupcu biskupa a zástupcu generálneho kurátora. Myslím si, že na budovanie slovenských spoločenstiev poskytujeme všetky možnosti. Nemôžeme obísť skutočnosť, že naše reformované spoločenstvo je v spoločnosti  pod veľkým tlakom. Súvisí to s vlastnou národnou a kultúrnou definíciou. Dôsledkom je to, že niektoré negatívne javy spoločnosti sa objavia aj v Cirkvi. Sebadefinovanie maďarských a slovenských spoločenstiev sa do značnej miery líši. Maďarské cirkevné zbory sa považujú za Maďarov, slovenské za Slovákov. Naša Cirkev má aj niekoľko dvojjazyčných cirkevných zborov. V odlišnosti ja nevidím problém, ale hodnotu. Božia stvoriteľská moc stvorila ľudí aj národy. Za mylný považujem názor, ktorý nechce brať do úvahy túto základnú situáciu alebo ich chce zmiešať. Aj napriek negatívnym vplyvom pochádzajúcim zo spoločenského života, považujem za správnu cestu, aby sme žili vo vzájomnej úcte. Zásada vzájomnosti by sa mala uplatniť a v tom považujem úlohu duchovných za determinujúcu. Je veľmi dôležité, aby sme v tomto vedomí mali v sebe pokoru a múdrosť. Máme pracovať na tom, aby sme aj v tomto segmente nášho života brali vážne príkaz lásky, ktorý v sebe zahŕňa oslobodzujúci pocit, prameniaci z odpustenia.Od roku 2016 sa vďaka podpore maďarskej vlády mohli uskutočniť značné investície a v mnohých cirkevných nehnuteľnostiach prebiehali rekonštrukčné práce. Bude tento projekt pokračovať aj v nasledujúcich rokoch?

Počas uplynulej polovice desaťročia maďarská vláda historickým spôsobom podporila maďarské cirkevné zbory našej Cirkvi. Môžeme byť veľmi vďační za významnú pomoc, ktorá bola poskytnutá našim cirkevným zborom. Naše malé cirkevné zbory vďaka tomuto programu dokážu rekonštruovať svoje kostoly, fary a iné nehnuteľnosti. Značnú dotáciu dostali aj naše vzdelávacie inštitúcie. Časť využitia týchto podpôr je už uzavretá, ale sú aj v súčasnosti prebiehajúce projekty. Musíme sa modliť za ďalšiu podporu projektov a dôverujme tomu, že toto partnerstvo bude rásť aj v budúcnosti.

Naša Cirkev sa zapojila aj do rozvojového programu určeného pre maďarské materské školy. Vďaka tomuto projektu vznikne na území našej Cirkvi 24 detských jaslí a materských škôl. Nemali by sme sa obávať toho, že po čase budú naše cirkevné zbory zápasiť s nedostatkom prevádzkových nákladov?

Do programu rozvoja materských škôlok sa naša Cirkev zapojila hneď. Pre celú Cirkev aj pre zúčastnené cirkevné zbory je to úžasná príležitosť a súčasne aj zodpovednosť. V súčasnosti je v prevádzke už viacero inštitúcií, ďalšie cirkevné zbory zainteresované v projekte sú v rozličných fázach realizácie. Myslím si, že v zabezpečovaní postupujeme dobre a podľa nášho uváženia by sa po spustení celého programu mohlo dostať do pripravovaných inštitúcií cca 1 000 maďarských detí. Samozrejme počítame aj s prípadnými problémami. Ale či existuje život bez ťažkostí? Tieto musíme vo viere prekonať a musíme sa nádejať v tom, že na tejto službe spočinie Božie požehnanie.

1. januára 2020 vstúpil do platnosti nový model financovania cirkví na Slovensku. Priniesol zmenu v platoch duchovných, ktoré sú vo všeobecnosti nízke? Ak nie, ako by sa to dalo zmeniť?

Na Slovensku sa často stretávame so sloganom odluky cirkví od štátu. Ja považujem tento výrazový prostriedok za mätúci. Štát a cirkev tvoria osobitné časti. To, že štát podporuje historické cirkvi z daní svojich obyvateľov, je prijatý stav, ktorý nejakým spôsobom funguje v každej európskej krajine. Slovensko nie je výnimkou, ale v tejto oblasti  postupuje podľa súčasného organizačného stavu. Skutočne v roku 2019 sa zmenil zákon, určujúci financovanie cirkví. Neznamená to podstatnú zmenu vzhľadom na zdroje, v procese ich využitia sa však Cirkev môže pohybovať v slobodnejšom rámci. Model duchovenského statusu, ktorého súčasťou je aj financovanie, je veľkou výzvou pre našu Cirkev. Už viac ako desaťročie spravujeme Všeobecný fond, ktorý popri financovaní a duchovnom budovaní Cirkvi zhromažďuje zdroje do takého fondu, ktorý môže byť čiastočne nápomocný v živote duchovných. Keď sme už pri tejto téme, chcel by som podotknúť aj to, že pre členov našich cirkevných zborov je daná možnosť, ktorá je zároveň povinnosťou, aby slúžiacich duchovných materiálne podporili. Diktatúra komunistickej ideológie tu pokazila veľmi veľa. Členovia cirkevných zborov v mnohých prípadoch ani nevedia, že plat duchovných sa blíži k minimálnej mzde, stanovenej štátom. V tejto oblasti má spoločenstvo našej Cirkvi veľa práce. Pozitívny posun na ceste dôstojnejšej úpravy duchovenských miezd považujem za jednu z dôležitých úloh svojej biskupskej služby.Začiatkom tohto roka budeme opäť sčítaní a nie je jedno, koľkí priznajú svoju reformovanú identitu. Bude jednou z najdôležitejších úloh, aby ste nás primäli k ich prijatiu. Aké plány máte v súvislosti s tým?

Na sčítanie obyvateľov, ktoré stojí pred nami, sa pripravujeme už niekoľko mesiacov. Synodná rada zriadila komisiu, ktorej úlohou je, aby sme dokázali osloviť čo najväčší počet ľudí vzhľadom na dôležitosť priznania identity. Naša Cirkev pri zastávaní tejto úlohy vykonáva poslanie, aby sa reformovaní priznali k väzbám na svoje náboženstvo.

Voľby a inaugurácia do funkcie sú poznačené pandemickou situáciou. Aké máte s tým skúsenosti?

Táto svetová pandémia zasiahla ľudstvo úplne nečakane. Spôsobila situáciu, ktorá má zlý vplyv na ľudský život. Asi jediným pozitívom je redukcia vypúšťania škodlivých látok. V oblasti zdravotníctva, v hospodárskom živote, vo vzdelávacom procese, v rodinách a takmer v každej oblasti života musíme čeliť takým ťažkostiam, ktoré sa objavili ako nové výzvy. Cirkevný život je tiež postihnutý touto krízou. V ľuďoch sa hromadí strach a neistota. Viacnásobné pozastavenie bohoslužieb, obmedzenia v živote spoločenstiev pre nás znamenajú veľkú ťarchu. Hoci naša kresťanská viera hlása, že Pán je blízko a buďme aj my blízko k Nemu, pandémia unáša naše vzťahy do dimenzie odstupov. Významnú úlohu získali aj v Cirkvi komunikačné technológie. Mám pocit, že naši duchovní aj cirkevné zbory sa vo veľkej miere usilovali o to, aby sa Božie Slovo dostalo k čo najväčšiemu počtu členov cirkevných zborov, ba dokonca aby ho bolo počuť aj za ich hranicami. Naša Cirkev sa ozýva, hľadajúc rôzne možnosti, primerané cirkevným zborom. Musíme však vidieť aj taký aspekt, podľa ktorého naše cirkevné zbory nie sú virtuálne. Čoraz viac používajme aj musíme používať priestor médií na zvestovanie evanjelia, ale musíme urobiť všetko v záujme toho, aby na konci pandémie – (tento termín, žiaľ, nepoznáme) mohol byť obnovený život v našich kostoloch, zborových sieňach, na biblických hodinách či na detských besiedkach.

Ako by ste chceli vidieť Reformovanú kresťanskú cirkev po uplynutí šesť rokov?

Božie Slovo nás učí, aby sme boli vďační za minulosť a našu budúcnosť vložili do Božích rúk. Ak pre nás ešte bude trvať čas milosti, som si istý o tom, že náš reformovaný ľud tu bude a naša Cirkev bude hlásať Slovo milosti. Z položenej otázky cítim, že by som mal načrtnúť nejaký obraz budúcnosti. Túto otázku by som pripodobnil tomu, keď sa rodiča opýtajú, aké dieťa by chcel mať. Podľa mňa kráčame po dobrej ceste vtedy, ak sme na tom s našou Cirkvou tak ako s deťmi. Chceli by sme pre ne to najlepšie, trápi nás, keď zídu zo správnej cesty, ale popritom ich máme radi, ako to len dokážeme. Verím v to, že naše spoločenstvo sa bude úspešne budovať, ale som presvedčený aj o tom, že pochybíme. Vo všetkom tom musíme milovať našu Cirkev, veď aj Pán Boh ju má rád. 

Ibolya Iski