Milí Bratia a milé Sestry! V tejto kapitole Pán Ježiš chváli Otca nebeského a ďakuje Mu za učeníkov, ktorých Mu Otec daroval. Ďakuje Bohu za veriacich, ktorí prijali Ježiša do svojich sŕdc, začuli Jeho volajúce slová a vďačne prijali z Jeho rúk dar odpustenia hriechov. Popritom však Ježiš aj v týchto veršoch dáva najavo, že Ho môžu spoznať jedine tí, ktorým sa On chce vyjaviť. Tieto slová Ježiš adresuje veriacim, ktorí sa počas svojho života a poslania namáhali a ich srdcia sú plné starosťami a vážnymi otázkami ohľadom svojej budúcnosti. Bohabojní totiž často kladú otázku: čo bude so mnou vo večnosti, ako sa zastavím pred Božou svätou tvárou?

Tieto otázky nikdy nekladú neveriaci, alebo tí, čo berú život na ľahkú váhu a nerobia si starosti z ničoho. Ale my veriaci sa neustále snažíme prebývať v Božej blízkosti a nevzďaľovať sa od Neho ani v nepriaznivých časoch. Preto sa denne púšťame smelo do boja s pokušiteľom a hriechmi, ale predsa máme pocit, že akosi sa nevieme dostať bližšie k cieľu. Akokoľvek sa snažíme konať dobro, často nenachádzame spôsob, ako to dotiahnuť do konca.

Stále musíme zdolávať nejaké nečakané prekážky, a pritom máme pocit, že naše viny, hriechy a nedostatky ležia na nás ako ťarcha. Pán Ježiš, ktorý dokonale spoznal ľudský život a pochodil aj jeho najväčšie hĺbky, dobre pozná ustarostených veriacich. K nim sa skloní vo svojej dobrotivosti, osloviac ich láskyplne: „Poďte ku mne všetci.“ Ježiš volá a očakáva všetkých, ktorí v Ňom uverili a túžia počúvať Jeho životodarné slová, vediac, že ich život je naničhodný bez Božej blízkosti. Pán Ježiš je naším Spasiteľom a Veľkňazom, ale aj naším najvyšším Lekárom, a preto vie, ako nám pomôcť, keď sme unavení a ustatí. „Poďte ku mne.“ Neobráťte sa k svetu, lebo ten vám aj tak nepomôže. Ale obráťte sa ku mne, lebo ste mojimi spasenými dietkami, a Ja som váš Pastier. – hovorí Pán.

Pán Ježiš volal nielen vtedajších veriacich, ale s otvorenou náručou volá a očakáva aj nás, bez výnimky. Poslušní počujú Jeho volajúci hlas a prichádzajú k Nemu. Neposlušní však aj dnes odmietajú Jeho láskyplné volanie, a nechcú prísť k Ježišovi, aby ich zbavil ich hriechov a neprávostí. On si stále nepripúšťajú k srdcu, že jedine Pán Ježiš je schopný nám darovať pravý pokoj aj v tomto hektickom a nepokojnom svete. Milostivo sa skloní k ustatým a sníma ich hriechy, aby im dal obľahčenie. Okrem toho nás obdarúva aj odpustením hriechov, čím pocítime, že Boh Otec sa nad nami zmiloval a prijal nás ako vlastné dietky pre Ježišove zásluhy. Vďaka odpusteniu hriechov sú zbúrané bariéry medzi svätým Bohom a hriešnym, smrteľným človekom. Ježišovo volanie je láskyplné a pochádza z Jeho srdca. Ale zároveň upozorňuje neposlušných, že ich údelom bude zatratenie, ak sa nezmenia a nevyužijú možnosti dané časom milosti.

Nejestvuje zlatá stredná cesta a človek sa musí rozhodnúť: buď bude nasledovať Ježiša Krista, alebo bude žiť bez Neho. Keď nás Kristus Pán volá, zároveň varuje, aby sme neopustili cestu života a varovali aj našich blížnych pred zablúdením. Ježišovo srdce sa naplnilo šťastím, keď volal unavených a preťažených, vediac, že nebeský Otec pôsobí skrze Neho, a otvoril brány nebeského kráľovstva pred hriešnym svetom. Z Božej milosti zatiaľ sú dvere otvorené a každý je vítaný pred Ježišom. Boh Otec vložil všetko do rúk svojho Svätého Syna; nielen stvorenie sveta, ale aj jeho spasenie. Preto poďme k Nemu všetci! Dôverujme Mu, lebo jedine On nás zachraňuje pred zatratením a odstraňuje všetko zlé i nepriaznivé z nášho života. Poďme k Nemu, aby sme našli obľahčenie našej duše! Nech nám v našej dobrej snahe Pán Boh žehná! Amen.

Péter Kozár duchovný zo Sirníka