Ježiš sa približuje k lodi, ktorú zmietajú vlny Genezáretského jazera. Na lodi sedia Jeho učeníci, ktorí sú vystrašení kvôli nečakane silnej búrke, ktorá ich na jazere prekvapila. Preto kričia od strachu, keď zbadajú Ježiša, hovoriac: „To je prízrak!“ A v tej chvíli k nim prehovorí Ježiš, utešuje ich, a vráti im ich sebavedomie. Pán Ježiš ich ubezpečuje, že nie sú v nebezpečenstve, pretože On drží nad nimi svoju mocnú pravicu. Krátko predtým Pán Ježiš opustil učeníkov na niekoľko hodín, aby sa nerušene pomodlil na vrchu a strávil tam dôverné chvíle pokoja so svojim nebeským Otcom. Medzitým prichádza skúška viery, ktorá poukazuje na veľkú slabosť učeníkov. Tí sa boja ešte aj vo chvíli, keď zbadajú Ježiša, chodiaceho po mori, keď k nim prehovorí. Až keď spoznajú Ježišov hlas, až vtedy sa upokoja. Keď Spasiteľ vstúpi na palubu, vietor prestane fúkať, a učeníci sa Mu klaňajú. Pomaly si uvedomia, že Ježiš má moc nielen nad chorobami a smrťou, ale aj nad prírodou a jej živlami.

Často aj naša duša je ako loď zmietaná vlnami pochybností, keď naša cesta prechádza bolesťami a tvrdými skúškami. Potom sme preťažení, ako učeníci pri namáhavej plavbe po rozbúrenom mori. Vtedy sa nám zdá, že Ježiš práve nie je prítomný v našom živote, hoci si nevšímame, že On aj v tých ťažkých chvíľach prosí nebeského Otca, aby sa nad nami zľutoval a naše hriechy milostivo odpúšťal. Kto udelí pokoj nášmu srdcu? Jedine Kristus Pán. Preto počujme Jeho hlas, keď sa k nám blíži a hovorí: „Buď dobrej mysli, som to ja, a neboj sa!“  Keď spoznáme Jeho známy hlas, upokojíme sa, vidiac, že Ježiš vstúpil do nášho života, aby nás ubezpečil o tom, že nie sme sami v tomto svete.

Pán Ježiš si želá, aby sme sa Mu zverili do rúk, lebo je aj našim Spasiteľom! Prináša nám úľavu, utišuje rozbúrené vody a víchricu v našom živote. Keď zbadáme Ježišovu prítomnosť, s úprimným srdcom sa skloňme pred Ním. On chce prebývať v našich srdciach; je pripravený nás zbaviť strachu, ktorý strpčuje náš život. Prijmeme Ho teda do svojej loďky, a stane sa naším sprievodcom, aby bezpečne dostal náš život do prístavu večného života. Slovo Pána Ježiša Krista malo byť zárukou pre učeníkov, že sa bezpečne dostavia na druhý breh jazera, aj keď nebude s nimi na palube.

Ježiš vopred vedel o ťažkej skúške na mori, ktorá čakala na učeníkov, a istotne o nich prosil aj vo svojej modlitbe. Ale učeníci akosi neverili v Jeho božskú moc. Ako často sa podobáme učeníkom aj my! Ako často máme pochybnosti o Ježišovej moci! Ale keď vidíme, že sa náš milovaný či blížny nachádza v súžení, nezabudnime na nášho najvyššieho Kňaza, ktorý je nám pripravený i ochotný pomáhať za každých okolností. Keď sa nachádzame v súžení a neistote, rozpomeňme na lásku a starostlivosť nášho Pána, ktorú prechováva k celému svetu. Spasiteľ je nám vždy blízko, a vie, kedy má zakročiť.

Keď učeníci videli Ježiša kráčať po mori, zľakli sa, pretože si mysleli, že ide o prízrak. Sme na tom podobne, keď za vlnami ťažkých situácií a súžení nezbadáme svojho Pána, a bojíme sa namiesto toho, aby sme sa posilnili vedomím, že Pán Ježiš je stále s nami. Nezabudnime na vetu, ktorú Pán Ježiš vyslovil pri rozoslaní učeníkov: „Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ Ježišove slová platia z rodu na rod. Preto napredujme smelo vo svojom živote bez obáv, vediac, že Pán je s nami až do konca sveta. Amen.

Peter Kozár duchovný zo Sirníka