Verš pochádza z chválospevu bohabojnej Anny, ktorá ďakovala Bohu a velebila Jeho meno, chváliac Ho, že ju obdaril vytúženým synom, Samuelom. Anna potvrdzuje praveké vyznanie veriaceho človeka, podľa ktorého Hospodin je vševedúci Boh. Vševedúcnosť je zvláštnou Božou vlastnosťou, ako aj všemohúcnosť Jeho. Hospodin je vševedúci, pretože Jeho oči vidia celú zem, a prenikajú aj do hlbín podsvetia. Podobne skúmajú Božie oči aj ľudské srdce a jeho myšlienky. Boh pozná naše pozitívne aj zlé vlastnosti; naše hriechy a všetky veci a udalosti, ktoré sa majú odohrať v blízkej či ďalekej budúcnosti.

Keďže nás Boh Hospodin dokonale pozná, zvažuje naše skutky a myšlienky. O tejto Božej všemohúcnosti a zároveň prozreteľnosti svedčí aj kráľ Dávid, keď priznáva: „Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka. Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš.“ (Ž 139:2-3) Božiu vševedúcnosť zažil aj posledný Chaldejský panovník na Babylonskom tróne, Bélšaccar. Ten usporiadal hostinu pre svojich tisíc veľmožov, a v opitosti rozkázal priniesť zlaté a strieborné nádoby Jeruzalemského chrámu, aby pil z nich a pritom oslavoval zlatých, strieborných, železných, drevených a kamenných bohov. Týmto pohanským spôsobom ťažko znesvätil nádoby Jeruzalemského chrámu, začo ho potrestal Hospodin a napísal nezmeniteľný rozsudok na stenu paláca: „Mené, mené, tekel, ufarsín.“ Čiže: „Spočítaný, odvážený a nájdený ako nedostatočný.“ Ešte v tej noci ho postihol Boží súd; Bélšaccar bol zavraždený a na jeho trón si sadol médo-perzský panovník, Kýros Veľký.

Aj keď Hospodin vo svojej nekonečnej trpezlivosti a zhovievavosti neprináša ihneď takéto tvrdé tresty, predsa každý človek musí počítať s tým, že jedného dňa dôjde ku konečnému súdu pred Božím trónom. Tam budú súdení nielen skutky a slová, ale aj všetky myšlienky podľa Božej spravodlivosti. Kto sa však chce vyhnúť tomuto súdu, stačí, ak s úprimnou ľútosťou a pokáním príde k Pánovi Ježišovi, svoje hriechy vyzná pred Ním, a zároveň uverí v Ňom. Takýmto ľuďom sa hriechy odpúšťajú, pretože drahá a vyliata Ježišova krv ich očisťuje zo všetkých hriechov a neprávostí. Blahoslavený je každý, komu sa odpustia hriechy a vie, že vďaka Ježišovej dokonalej obety, jeho meno je zapísané do knihy života. Spasený veriaci nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života podľa Ježišovho zasľúbenia.

Vševedúci Boh je náš Pán. Keď kráčame v Božej bázni, On riadi náš život a cestu, po ktorej kráčame. Stávame sa šťastnými, aby sme spolu s Pavlom vyznávali: „Bohu sme však zjavní a dúfam, že sme zjavní aj vášmu svedomiu.“ (2Kor 5,11) Tak, ako Hospodin pozná každého z nás, podobne pozná aj svojho Jednorodeného Syna, Pána Ježiša. On je našou jedinou a večnou spravodlivosťou, svätosťou a vykúpením. Ježiš Kristus je základom nášho pokoja, a stal sa predmetom Božej radosti a Božieho srdca. Ježišov život prináleží nielen nám, ale aj nebeskému Otcovi, ktorý Mu daroval všetku moc na nebi i na zemi.

Hospodin zvažuje všetky myšlienky. Vieme, že svetský človek posudzuje všetko podľa toho, čo a ako vidí. Pán Boh však zvažuje všetky myšlienky nášho srdca, a zvažuje všetko to, čo naše srdce opúšťa. Veci sa zjavujú pred Ním bez akéhokoľvek okrášľovania, v skutočnosti. A to si musíme uvedomiť, lebo hriešny človek je od prirodzenosti pripravený skrývať pred Bohom svoje myšlienky a skutky. Ak túžime po zmene života, prinesme všetko do svetla nášho Pána. Vyznajme Mu svoje hriechy; všetko, čo leží na našom srdci, pretože Boh nám hojne odpúšťa, a zmilúva sa nad nami. (Iz 55,7) Za túto Jeho prevelikú milosť sa Mu úprimne poďakujme! Amen.

Péter Kozár duchovný zo Sirníka