Veľká Noc mala prebehnúť úplne ináč. Ak by si učeníci lepšie pamätali na slová Pána Ježiša, tak by v radostnom napätí očakávali ten tretí deň. Radostné očakávanie je niečo príjemné. Keď už vieme, že niečo dobre dopadne, že niečo sa vydarí, tak aj to čakanie je radostné. Pravým opakom je keď človek nemá nádej. Vtedy sa úplne zosype. Učeníci boli po Veľkom v piatku v stave veľkého zúfalstva. Ich nepriatelia to však videli ináč. Aj po smrti Krista mali obavy. Na rozdiel od učeníkov si lepšie zapamätali, že Kristus predpovedal svoje vzkriesenie na tretí deň. A nepriamo tým dosvedčujú zásadný význam vzkriesenia. Veľmi sa boja, ak by sa rozšírila pravda o tom, že Kristus vstal z mŕtvych. Neboja sa samotného vzkriesenia. Tomu neveria. Ale v zmysle hesla „ podľa seba súdim teba" predpokladajú , že učeníci budú rovnako falošní ako oni. Lenže učeníci neboli falošní ľudia. Teda jeden z nich bol, ale po zrade si siahol na svoj život. Zvyšní jedenásti boli síce slabí, nedokonalí, ale boli úprimní nasledovníci Krista. Zlyhali v tom, že si poriadne neuložili do srdca a do pamäte predpoveď Krista o Jeho vzkriesení. A kvôli tomu sa dostali do zúfalstva, malomyseľnosti a depresie. Nepriatelia Krista si však chcú strážami poistiť, aby učeníci nemohli ukradnúť Jeho telo a následne hovoriť o vzkriesení. Ku vzkrieseniu však aj tak došlo. Ani kameň, ani stráže nemohli udržať Krista v hrobe. A vzkriesenie zmenilo účeníkov. Po počiatočnom váhaní a pochybnostiach ich nakoniec zvesť o vzkriesení naplnila radosťou. A ako zareagovali Kristovi nepriatelia na svedectvo o tom, že bol vzkriesený?

„Keď odišli, ajhľa, niektorí zo stráže prišli do mesta a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Zhromaždili sa teda so staršími, poradili sa, dali vojakom veľa peňazí a povedali: Povedzte: Jeho učeníci prišli v noci a ukradli Ho, keď sme my spali. A keby sa vladár dopočul o tom, my ho upokojíme a urobíme (všetko), aby ste boli bez starosti. Oni vzali peniaze a urobili, ako ich poučili. A táto zvesť je rozšírená medzi Židmi až dodnes." ( Mt 28,11 – 15)

Na zvesť o vzkriesení reagovali klamstvom. Nenávisť ku Kristovi ich viedla ku klamstvu. Vojaci boli tiež svedkami vzkriesenia, ale rozhodli sa klamať. Ich zase ku klamstvu motivovalo lakomstvo. Aj dnes je to tak, že zvesť o vzkriesení mnohých nezmení. Ale pre veriaceho človeka je zvesť o vzkriesení zásadnou a kľúčovou zvesťou. Môžeme prežívať aj podobné stavy smútku, úzkosti a zúfalstva ako učeníci medzi Veľkým Piatkom a prvým dňom po sobote. Vzkriesenie Krista však môže pomôcť aj nám. Smrť, lož, zrada, lakomstvo nemajú posledné slovo. Dôverujme vzkriesenému Kristovi a nasledujme Ho!

Juraj Brecko, duchovný v Tušiciach, senior Ondavsko-hornádskeho reformovaného seniorátu