Po ukončení základného vzdelania sa vydala na pedagogickú dráhu, aj keď jej pôvodným prianím, ako často hovorievala, bolo stať sa ekonómkou. Absolvovala Učiteľský ústav v Michalovciach a potom pracovala ako učiteľka a neskôr aj ako riaditeľka, v rôznych materských školách. V období tvrdej normalizácie jej ten istý spoločenský režim, ktorý ju kedysi motivoval pomáhať pri budovaní školstva, oznámil, že takých učiteľov, ktorí nie sú vysporiadaní s náboženskou otázkou, nepotrebuje.

A tak pracovala ako vedúca školskej jedálne na ZŠ v Bežovciach. Po roku 1989 bola rehabilitovaná a do odchodu do dôchodku pracovala opäť ako učiteľka materskej školy. Lásky k najmenším a práce s nimi sa však nemusela vzdať nadobro. Naopak. Porevolučné obdobie jej umožnilo naplno uplatniť svoje mnohoročné skúsenosti tam, kde to chcela vždycky zo všetkého najviac, na pôde cirkvi.

Hneď, ako to bolo možné, sa zhostila práce s deťmi, viedla nedeľné školy, organizovala letné biblické tábory a všemožne sa snažila byť čo najaktívnejšia v cirkevno – zborovej práci. V Pinkovciach a v Záhore zanechala so svojim manželom na duchovnom poli významnú stopu. 

K najbolestnejším obdobiam jej života patrila smrť milovaného manžela, s ktorým prežila viac ako 50 rokov spoločného manželského života a ktorého v jeho povolaní vždy plne podporovala. Manžel Ján Semjan, bol reformovaným farárom, zomrel 20. 2. 2015. Pohreb mal v michalovskom reformovanom kostole dňa 24. 2. 2015.

V pokore a vo viere prijala túto pohnutú udalosť a keď sa už mohlo zdať, že neskorá jeseň života jej predsa len ponúkne aj slnkom zaliate dni, zastihla ju ťažká choroba, ktorá ju na tri roky pripútala na lôžko a ktorej napokon podľahla. Starostlivú opateru mala vo svojich najbližších, dcére Viere a synovi Jánovi. Pán života a smrti ju k sebe povolal v nedeľu 26. 9. 2021 v skorých popoludňajších hodinách. Rozlúčili sme sa s ňou vo viere v Pána, ktorý je a bude Alfa a Omega, ako nám píše Zj 22, 13.

Vo viere v Toho, ktorý o sebe povedal: „Ja som vzkriesenie i život; ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude“ sa s ňou rozlúčili: dcéra, syn s manželkou, vnúčatá, celá rodina, príbuzní a známi. Veriaci z cirkevných zborov Pinkovce a Záhor, ako aj reformovaný cirkevný zbor v Michalovciach.  

Juraj Gajdošoci