Narodili ste sa v Hrhove. V Košiciach ste získali diplom stavebného inžiniera. Počas rokov pred revolúciou ste navštevovali detské besiedky, mládežnícke tábory a rôzne aktivity, súvisiace s cirkvou. Zažili ste niekedy, že by vám to bolo bránilo v štúdiu?

Rád by som to upresnil. Narodil som sa v Rožňave a z tamojšej pôrodnice ma priviezli do Hrhova. Túto dedinu považujem za svoju rodnú obec. Najrozhodujúcejšie udalosti môjho života ma viažu sem. Áno, v mojom detstve sa u nás ešte konali výučby náboženstva a bola aj detská besiedka. Vyučovanie náboženstva bolo v sobotu. Spomienka na nášho duchovného žije vo mne ako na človeka, ktorý bol naším láskavým starým otcom. On nás oboznámil s biblickými príbehmi, čo ma vtedy priviedlo do predivného sveta. Dokonca – ako puberťák – som si uvedomil, (v porovnaní so svojimi spolužiakmi), aký úžasný svet sa mi ponúka. Myslím si, že som nebol iný ako moji rovesníci. Ani počas svojich štúdií som nepociťoval žiadne obmedzenia kvôli príslušnosti k viere. Ochraňujúca Božia ruka  bola vždy so mnou.

Navštevovali ste aj Košický katechetický seminár. Mali ste nejaký zvláštny vnútorný zážitok, na základe ktorého ste sa rozhodli zapísať sa na Katechetický seminár, a vedeli ste získané vedomosti uplatniť v ďalších rokoch?

Mojím najpamätihodnejším zážitkom z tých čias bolo stretnutie mládeže v Zánke (Maďarsko). Tí mladí zúčastnení dokázali vytvoriť  veľa pozitívnej energie, a preto sa prežívanie viery v Kristovi pre mňa stalo niečím úžasným. Bol som naplnený, a taký som sa vrátil domov. Doma som sa častejšie zúčastňoval na cirkevnozborových príležitostiach. A keď som sa dozvedel, že v Košiciach sa otvára Katechetický reformovaný seminár, cítil som vnútorné pnutie ho navštevovať, čas trávený tam mi rýchlo utekal. Vtedy som pochopil mnohé veci z malého katechizm. Vďaka tomuto hlbokému poznaniu, som sa vo zvolených funkciách cítil pokojnejšie a prirodzenejšie. Popri funkciách som istý čas vyučoval aj náboženstvo v miestnej základnej škole. Deti dokážu poskytnúť naozaj zaujímavé zážitky.  

Ako ste prijali nomináciu, potom zvolenie na funkciu generálneho kurátora?

Najprv by som chcel vyjadriť vďaku Pánu Bohu, a tiež presbyterstvám, kurátorom a duchovným cirkevných zborov za nomináciu a zvolenie. Cítim sa byť poctený a ich dôveru by som chcel potvrdiť svojou prácou.

Funkcia generálneho kurátora si vyžaduje zodpovednú a časovo náročnú službu. Vaše bydlisko oddeľujú od služobných miest veľké vzdialenosti (od Rimavskej Soboty len 80 km, ale od Komárna 360 km).Ako si budete vedieť zadeliť čas, aby vám popri svetskom zamestnaní zostal aj na plnenie cirkevných úloh a súčasne aj na rodinu?

Každá funkcia, či už na úrovni cirkevného zboru alebo generálnej cirkvi si vyžaduje zodpovedný prístup. Kto sa podujme na vykonávanie funkcie, musí počítať s tým, že úlohy, ktoré z nej vyplývajú, si vyžadujú mnoho času. Spomenuté vzdialenosti sa zdajú byť veľkými, ale sú zvládnuteľné. Pomocou súčasných možností informatiky sa zjednodušilo udržiavanie vzťahov, ale napriek tomu by som nechcel zanedbať udržiavanie osobných vzťahov. To si bude žiadať efektívnejšie zadelenie času. Zrejme budem musieť skrátiť čas, ktorý som mal vyhradený pre svoje hobby. Čas, vyhradený pre rodinu, by som neskracoval, radšej navýšil, ak je to možné, veď čas, nestrávený s nimi, je už potom ťažké nahradiť.

Ako ovplyvnilo sprísnenie pandemických opatrení vašu službu?

Sprísnenie pandemických opatrení a ochorenia dosť spomalili začiatok služby. Toto spomalené tempo môžeme vnímať aj ako dar. Dovoľuje nám mať viac času na premyslenie jednotlivých krokov, ale zároveň nás stavia pred nové, doteraz neprežité skúsenosti. Posilňuje rozvážnosť, veď v rozpore s uponáhľaným svetom je v cirkvi silná úcta k tradícii.

Už ste sa určite stretli so spolupracovníkmi v jednotlivých oblastiach služby. Aký je váš prvý dojem? Bude vaša ďalšia spolupráca úspešná?

Samozrejme, že som sa stretol so spolupracovníkmi Kancelárie synody a Biskupského úradu, ale udržiavame aj vzťahy prostredníctvom informačných technológií. Aj v uplynulom období som sa zúčastňoval v procese riadenia Cirkvi, takže spolupracovníci neboli neznámi. Na svojom novom služobnom mieste aj naďalej počítam so svojimi usilovnými kolegami. Ja som „tímový hráč“ a rád „hrám“ v  oduševnených skupinách.

Aj v cirkevných zboroch sa uskutočnili cirkevnozborové voľby. Na mnohých miestach prevzali štafetu noví kurátori, presbyteri. Plánujete vzdelávanie, doškoľovanie kurátorov, presbyterov?

Obnovenie funkcií sa na cirkevnozborovej úrovni nekoná zvyčajne radikálnym spôsobom. Popri nových kurátoroch a presbyteroch zostali starší. Tí ich môžu poučiť najlepšími radami. Nesmieme ponížiť múdrosť skúsených, musíme sa na nich spoľahnúť. Noví prinášajú nový elán a veci vnímajú z iného pohľadu. Som otvorený novým možnostiam, ktoré otvoria posilnenie našich spoločenstiev.

Keďže už 12 rokov slúžite v našej Cirkvi, určite máte pohľad na jej vývoj aj na projekty, ktoré ešte nie sú dokončené. Ktoré by ste chceli posunúť ďalej, a ktoré by ste radšej pozmenili?

Každá začatá stavba je dôležitá. Podľa mňa v nich treba pokračovať. S výstavbou materských škôl a základných škôl budujeme našu budúcnosť.  Využime túto obrovskú ponúknutú príležitosť. Rekonštrukcie a obnovy našich kostolov slúžia budovaniu našich zborov a silu našich zborov preukážu v širších súvislostiach. Bol by som rád, keby sme popri obnove kostolov vedeli viac upriamiť našu pozornosť na podmienky bývania našich duchovných. Farské úrady sú na mnohých miestach starými budovami a zaslúžili by si generálnu rekonštrukciu.

Mohli by sa čitatelia nášho Magazínu dozvedieť niečo o vašich blízkych či vzdialených plánoch?

V súčasnosti naša Cirkev disponuje troma hospodárskymi zdrojmi: Všeobecný fond, podpora vlády Slovenskej republiky a dotácie z Maďarska. Medzi moje najbližšie plány patrí zabezpečenie transparentnosti cirkevného hospodárenie vzhľadom na naše cirkevné zbory. Ďalším plánom je prehodnotenie štátnych príspevkov pre našu Cirkev. V tomto som našiel podporu aj u pána biskupa. V ďalekých dimenziách považujem za dôležité zapojenie aj členov cirkevných zborov na úrovni vnútornej misie, diakonie a iných vnútrozborových činností. Buďme vďační, dokonca hrdí na to, že sme Božími deťmi, že patríme do reformovaného spoločenstva, cirkevného zboru.

Čo by ste chceli urobiť – rozvíjať, alebo zmeniť na rôznych úrovniach Reformovanej cirkvi?

Čo sme sa dosiaľ naučili, to musíme aj naďalej využívať. Zaužívanú prax netreba v každom prípade meniť, ale ak je to potrebné, treba ju zlepšiť. Sú situácie, keď je zmena, nevyhnutná – takáto je aj súčasná pandemická situácia. Začali používať informačné technológie. Je čoraz ťažšie osloviť ľudí, preto by som rád vybudoval oveľa viac medziľudských vzťahov.

Uvažovali ste o tom, ako začnete uskutočniť svoje plány po ukončení pandémie, ktoré sú teraz obmedzené?

K uskutočneniu svojich plánov je dôležité, aby som sa najprv ja oboznámil s hospodárením našej Cirkvi. Viem, že je to mravčia práca, vyžadujúca si veľkú pozornosť. Dúfam, že sa v nej neunavím. Popri tom všetkom je, samozrejme, potrebné zvládnuť aj aktuálne činnosti. Časté odkladanie povinností môže viesť k zlyhaniu. Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra! – postoj popri menších výnimkách považujem za efektívnejší.

Máte nejakú túžbu, ktorú by ste v každom prípade chceli uskutočniť v nasledujúcich šiestich rokoch?

Moja túžba je veľmi jednoduchá, ale zároveň veľmi ťažká. Sformuloval by som ju asi takto: Posilnenie našej Cirkvi, naša vzájomná pomoc a povzbudzovanie sa pri plnení úloh. Ja sa uspokojím aj s tým, ak sa naplní slovo apoštola: „Ale denne sa navzájom povzbudzujte.“ (Hebr 3,13)

Ferenc Porubán sa narodil v Hrhove, v Košiciach získal diplom stavebného inžiniera. V súčasnosti pracuje na Mestskom úrade v Rožňave. Od svojej mladosti sa zapájal do života Cirkvi. Od roku 2002 sa zapája do práce Synody. V období 2009-2015 bol zástupcom generálneho kurátora našej Cirkvi a v roku 2020 bol zvolený za generálneho kurátora Cirkvi. Jeho manželka Angéla Porubán Fülöp je duchovnou v Žarnove a v Turni nad Bodvou.

Éva Fritz Beke

Foto: László Szarvas